ZÁPISNICA
z 1. zasadania Rady rusínskej reprezentácie Slovenska
(neformálne stretnutie rusínskych aktivistov na úrovni okrúhleho stola)
Dátum konania: 13. október 2012
Miesto konania: Prešovská univerzita v Prešove, ul. 17. novembra, Prešov
Prítomní účastníci: 1. Ján Kaliňák, Svidník, 2. Milan Mňahončák, Humenné, 3. Jozef Čokina, Prešov, 4. Jozef Tkáč, Prešov, 5. Milan Pilip, Bratislava, 6. Peter Jurčišin, Snina, 7. Martin Sičák, Svidník, 8. Ján Lipinský, Bratislava, 9. Jana Truščinská, Prešov, 10. Peter Medviď, Prešov, 11. Anna Kuzmiaková, Prešov, 12. Teodózia Lattová, Prešov, 13. Ivan Bandurič, Bardejov, 14. Miroslav Knap, Údol, 15. Michal Micenko, Bratislava, 16. Oľga Glosíková, Prešov.
Prítomní účastníci pôsobia v organizáciách: Rusínska obroda na Slovensku (a v jej miestnych organizáciách v Humennom, Bratislave, Snine), strana Most-Híd, Divadlo Alexandra Duchnoviča, molody.Rusyny, Rozhlas a televízia Slovenska, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, Rusínska obroda – regionálny klub v Bardejove, Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, Výbor pre národnostné menšiny Rady vlády SR.
Program zasadania:
- Privítanie
- Schválenie programu zasadnutia
- Informácia o hlavných cieľoch rusínskeho národného obrodenia
- Návrh na zloženia Výboru Rady rusínskej reprezentácie Slovenska
- Návrh na spôsob právneho ukotvenia Rady rusínskej reprezentácie Slovenska
- Návrh na spôsob realizácie a naplnenie hlavných cieľov rusínskeho národného obrodenia Výborom Rady rusínskej reprezentácie Slovenska
- Informácia o 5. zasadaní Výboru Rady vlády SR pre národnostné menšiny dňa 9.10.2012
- Diskusia
- Záver
K bodom č. 1 a 2 – Privítanie a schválenie programu zasadnutia
Člen Výboru pre národnostné menšiny Rady vlády SR Ján Kaliňák privítal prítomných a oboznámil ich s programom rokovania, ktorý následne účastníci schválili.
K bodu č. 3 – Informácia o hlavných cieľoch rusínskeho národného obrodenia
J. Kaliňák predniesol informáciu o súčasnej situácii v rusínskom národno-obrodzovacom hnutí na Slovensku:
– Vyjadril potrebu potlačenia ukrajinizačných ohnísk a procesov, ktorých hlavným nositeľom sú ZRUS a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Tiež vyjadril kritiku voči vágnemu postoju Rusínskej obrody na Slovensku (ROS) k týmto problémom a ich neriešeniu zo strany ROS. Organizovaním festivalov a koncertov sa problém nevyrieši a je potrebný ráznejší a hlavne odbornejší prístup. Kritiku vyjadril aj voči aktivitám vedenia ROS, ktorých dôsledkom bola priama podpora aktivít ZRUSu (napr. festival vo Svidníku v roku 2012 a iné).
– Konštatoval, že nežiadaným výsledkom ukrajinizačnej filozofie je to, že rusínska mládež sa v súčasnosti stáva bezzubá a bezbranná a stratila záujem na potlačovaní ukrajinizačných procesov, čo je spojenou nádobou s ideou rusínskeho národného obrodenia. Súčasný mladý člen vedenia ROS a odchovanec súčasného vedenia ROS vyjadril postoj: „Je dobri, že na seli robľat festival Rusyny aj Ukrajinci, bo selo dostane pinazi aj od Rusyniv, aj od Ukrajinciv.“ To je jasným dôkazom preferovania materiálnych hodnôt pred obsahom rusínskej národnej hrdosti. Človek s takýmto myslením je pre našu obroditeľskú prácu už stratený, je nedôveryhodný, lebo pod vplyvom zhubnej filozofie zabúda na rusínske vlastenectvo. Pozornosť rusínskej mládeže sa upriamuje na projekty a financie, rodí sa samoľúbosť a hrdosť na mocenské pozície, ktoré vyplývajú z funkcií v občianskych združeniach. To možno kvalifikovať ako komolenie a deštrukciu národného povedomia osobnosti mladého rusínskeho človeka.
– Je potrebné chrániť nie občianske združenia, ale rusínsky etnos a rusínske profesionálne pracoviská pred ukrajinizáciou.
– Vyjadril nespokojnosť so skutočnosťou, že Divadlo Alexandra Duchnoviča je nútené hrať aj ukrajinské predstavenia.
– Vyzdvihol úspech pri zriadení Múzea rusínskej kultúry v Prešove a kritiku voči situácii v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ktoré má väčšinu exponátov z rusínskych obcí a sú prezentované ako ukrajinské. Tiež vyzdvihol úspech pri zrušení Ukrajinského národného divadla a vzniku Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove a Podduklianského umeleckého ľudového súboru.
– Vyjadril kritický postoj aj voči konkrétnej aktivite vedenia ROS, ktoré na úrovni VÚC v Prešove zmarilo projekt na rodiacu sa modernú rusínsku hudbu, keď na rokovaní s predsedom Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo za účelom podpory tohto projektu, súčasný predseda ROS V. Protivňák bez predošlých konzultácií projekt na modernú rusínsku hudbu nepredložil, a náhle ho nahradil návrhom Miroslava Kerekaniča na rusínske osvetové strediská s centrom v Humennom. Tento návrh prešovský župan Peter Chudík odmietol.
– Kritiku vyjadril aj voči neúspechu vedenia ROS pri jednaní na gréckokatolíckom biskupskom úrade v Prešove ohľadne zavedenia pastorácie v rusínskom jazyku.
– Navrhol dať na prvé miesto starostlivosť o rusínske obyvateľstvo, aby nebolo ukrajinizované, na druhé miesto rusínske profesionálne pracoviská, aby mali istotu svojej existencie, na tretie miesto rusínskych profesionálnych pracovníkov, ktorí riešia odborné otázky, aby mali zabezpečené náležité spoločenské postavenie z ohľadom na svoju odbornú prácu, a až na štvrtom mieste by mali byť laické a záujmové skupiny a občianske združenia.
– Vyjadril potrebu preukázať jednotu a prijatie spoločných cieľov.
J. Kaliňák po prečítaní materiálu otvoril diskusiu k tomuto bodu programu, v rámci ktorej vystúpili:
M. Micenko: Podnety J. Kaliňáka označil za zaujímavé a vyjadril súhlasný postoj s potrebou potláčania ukrajinizačných ohnísk, avšak popri likvidačných aktivitách netreba zabúdať aj na konštruktívnu prácu, budovaním napr. rusínskych ohnísk.
M. Sičák: Vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí vykonali dobrú prácu pre rusínske hnutie. Vyzval na jednotu rusínskych aktivistov, a vyjadril potrebu zriadenia celoslovenskej rusínskej reprezentačnej platformy. Položil dôraz na budovanie rusínskeho školstva, napríklad aj zakladaním rusínskych tried na už existujúcich školách a predškolských zariadeniach, či rusínskych oddelení v knižniciach.
M. Mňahončák: Popis súčasného stavu v rusínskom hnutí podaný J. Kaliňákom odráža skutočnosť. Vyjadril potrebu zriadenia strešného orgánu a doriešiť jeho právnu formu. Vyjadril nesúhlas s tým, že sa v Divadle Alexandra Duchnoviča zaviedol ukrajinský jazyk.
Tiež vyjadril pohoršenie nad skutočnosťou, že pred Snemom ROS konanom v decembri 2011 dostal pozvánku na zasadnutie Miestnej organizácie ROS v Humennom od M. Kerekaniča až po termíne, hoci je riadnym členom, čím mu bolo znemožnené riadne sa uchádzať o volené funkcie v ROS, vrátane funkcie predsedu ROS.
Prítomných informoval o návšteve u splnomocnenca Vlády SR Laszla Nagya, ktorého sa zúčastnil spolu s J. Lipinským a J. Kaliňákom.
Tiež konštatoval, že akcia, ktorá sa konala vo Svidníku v tomto roku za 400 eur bola na veľmi nízkej úrovni.
I. Bandurič: Vyjadril iba čiastočný súhlas s príhovorom J. Kaliňáka. Vyzdvihol úspechy, ktoré boli dosiahnuté za 20 rokov a taktiež aj pri poslednom sčítaní obyvateľstva. Nesúhlasil s niektorými myšlienkami J. Kaliňáka. Konštatoval, že nie je možné vidieť len negatíva, ale treba byť objektívnym pri posudzovaní dosiahnutých pozitívnych výsledkov činnosti ROS (viď brožúrku zo seminára z Bardejova).
Ďalej konštatoval, že ZRUS má svojich zástupcov v štátnych inštitúciách (napr. Ministerstvo školstva SR, Slovenská akadémia vied a iné), zatiaľ čo Rusíni v tomto smere výrazne zaostávajú. Odporučil, aby na úrade vlády SR ako aj na Ministerstve kultúry SR a Ministerstve školstva SR pracovali zástupcovia Rusínov.
Uviedol, že toto rokovanie považuje za besedu pri okrúhlom stole. Prerokovať program podľa pozvánky neodporučil, pretože na dnešnom rokovaní nie sú zástupcovia rusínskych občianskych združení. Jednať bez nich a o nich je nemožné a nedemokratické.
Zriadenie strešného orgánu navrhol zrealizovať dvoma možnými spôsobmi: Túto úlohy by mala prebrať ROS s tým, že ďalšie organizácie by mali byť jej kolektívnymi členmi, avšak len za podmienok podstatného skvalitnenia práce ROS. Druhá možnosť je zriadenie nezávislého strešného orgánu, nesúhlasí však s tým, aby sa nazýval „Rada rusínskej reprezentácie Slovenska“, navrhuje používať názov „Okrúhly stôl“.
Vyjadril nesúhlasný postoj voči návrhu M. Sičáka zriaďovať rusínske oddelenia v knižniciach kvôli nedostatku rusínskych kníh.
Navrhol vypracovať program ďalšej činnosti v rusínskom hnutí. Svoje námety pošle
J. Kaliňákovi, ktorý ich rozpošle občianskym združeniam a organizáciám na vyjadrenie a doplnenie.
Ďalej konštatoval, že je potrebné viac zaangažovať rusínsku inteligenciu. Vyzdvihol pozitíva a vymoženosti, ktoré sa ROS podarilo pre Rusínov dosiahnuť.
Navrhol zamerať sa aj na organizovanie letných škôl rusínskeho jazyka pre rusínske deti, a letné detské tábory organizovať s kvalifikovanými učiteľmi a ľuďmi, ktorí ovládajú rusínsky jazyk. Vydávanie kníh a novín navrhol realizovať prostredníctvom výberového konania.
J. Kaliňák navrhol pozvať na zasadanie Okrúhleho stola rusínske organizácie – občianske združenia, inštitúcie (múzeum, divadlo, univerzitu, rusínske ZŠ), rusínskych novinárov a podnikateľov.
J. Tkáč: Informoval o pôsobení Divadla Alexandra Duchnoviča a ďalších možnostiach jeho príspevku k rusínskemu obrodzovaciemu procesu.
A. Kuzmiaková vyjadrila potrebu prizvať k Okrúhlemu stolu aj odborníkov v oblasti školstva.
T. Lattová vyjadrila podporu pre zriadenie celoslovenského reprezentačného subjektu, ktorý by mal pôsobiť ako koncepčný a koordinačný orgán. Ten by mal určovať spoločné ciele v rusínskom hnutí, a jednotlivé organizácie by si zas určovali špecifické ciele s ohľadom na svoju odbornú a záujmovú pôsobnosť. Tiež informovala o pripravovanej knižnici v Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.
P. Medviď: Žiadne konkrétne občianske združenie alebo jeho predstaviteľ nie je oficiálnym partnerom pri jednaniach voči štátu, lebo občianske združenia sú si rovné a je ich niekoľko. Preto navrhol zriadenie celoslovenského reprezentačného orgánu doriešiť aj legislatívne, aby boli jeho predstavitelia uznaní ako oficiálni zástupcovia Rusínov zo strany štátu. Najlepším riešením by bolo zriadenie splnomocnenca vlády pre rusínsku národnostnú menšinu. Je teda potreba vytvoriť podklady a snažiť sa o legislatívne úpravy, ktoré by umožnili takýto reprezentačný orgán vytvoriť a ktorý by bol akceptovateľný pri rokovaniach na úrovni s Vládou SR, štátnou správou, samosprávou atď. Taktiež vyzval, aby k formulovaniu našich priorít a požiadaviek boli prizvaní odborníci z tej ktorej oblasti a tak bolo zabezpečené to, že naše požiadavky budú pri predkladaní odborne a legislatívne zastrešené.
J. Lipinský: Je potrebné brať do úvahy špecifiká jednotlivých národnostných menšín.
Odporúčal zmierniť kritiku voči ROS, lebo kritizovať by sa dalo aj iné občianske združenia a inštitúcie. Vyzval tiež vyhýbať sa osobným invektívam.
Vyzdvihol osobnú zainteresovanosť Laszla Nagya v otázkach rusínskej národnostnej menšiny, za pozitívum označil aj pôsobenie P. Krajňáka ml. v Úrade vládneho splnomocnenca pre národnostné menšiny. Podporil možnosť ustanovenia vládneho splnomocnenca pre Rusínov.
J. Čokina: Angažuje sa v politickej strane Most-Híd, kde presadzuje rusínske záujmy aj na politickej úrovni. Podporil myšlienku pre viac rusínskych zástupcov v štátnych inštitúciách.
Je potrebné stanoviť si ciele konštruktívneho charakteru. Vtedy sa nám dostane podpory zo strany politických predstaviteľov ale aj zo strany iných národnostných menšín.
Podporil myšlienku zriadenia Okrúhleho stola, podobný subjekt má aj maďarská národnostná menšina, ktorý vydal dokument Základné podmienky prežitia Maďarov na Slovensku. Podobný materiál by mohol byť vypracovaný aj pre Rusínov.
Navrhol vyvinúť iniciatívu zmeniť Ukrajinské gymnázium v Prešove na Slovanské gymnázium s otvorením aj ruských a rusínskych tried, prípadne aj tried s vyučovaním ďalších slovanských jazykov.
M. Knap: Podporil myšlienku zriadiť vládneho splnomocnenca pre Rusínov.
Pri zriaďovaní Okrúhleho stola je potrebné doriešiť jeho právne zakotvenie, buď vo forme občianskeho združenia alebo nadácie. Treba však už teraz rátať s tým že nie všetky rusínske organizácie a inštitúcie sa k tejto iniciatíve budú chcieť pripojiť.
P. Medviď: Hlavným cieľom po zriadení Okrúhleho stola by malo byť jeho legislatívne zakotvenie za účelom jeho uznania ako oficiálneho reprezentačného orgánu Rusínov zo strany štátu.
Dôraz položil angažovať pri riešení špecifických problémov iba tých ľudí, ktorí daným oblastiam rozumejú a dbať tak na odbornú úroveň všetkých aktivít a výstupov.
Upozornil, že gréckokatolícke kanonické právo neumožňuje vymenovanie rusínskeho biskupa či ordinára, gréckokatolícki biskupi môžu mať iba teritoriálnu pôsobnosť, čím sa gréckokatolícke cirkevné právo líši od rímskokatolíckeho, ktoré napr. umožnilo zriadenie Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorého pôsobnosť je celoslovenská a zameraná na konkrétne skupiny veriacich. Tiež vyjadril potrebu zamerať sa vo veci pastorácie v rusínskom jazyku aj na pravoslávnu, nie len na gréckokatolícku cirkev.
K bodu č. 5 – Návrh na spôsob právneho ukotvenia Rady rusínskej reprezentácie Slovenska (Okrúhleho stola)
M. Pilip: Pri konštituovaní a právnom ukotvení Okrúhleho stola sú dve možnosti:
1. Ak sa zástupcovia Rusínov zhodnú na tom, že Okrúhly stôl by mal mať právnu subjektivitu, navrhol nezakladať nové občianske združenie ani nadáciu, ale využiť možnosti, ktoré dáva Občiansky zákonník v § 20f a nasl., tj. zriadiť „záujmové združenie právnických osôb“. Je to právna forma, ktorá umožňuje zlúčiť pod jednu strechu právnické osoby rôzneho charakteru: občianske združenia, školy, múzeá, divadlá, firmy a podnikateľské subjekty a pod.
Zákon umožňuje založenie záujmového združenia právnických osôb dvoma spôsobmi: 1. písomnou zakladateľskou zmluvou uzatvorenou zakladajúcimi organizáciami, alebo 2. jednoducho schválením založenia takéhoto združenia na ustanovujúcej schôdzi, k čomu sa spíše zápisnica a stanovy. Záujmové združenie právnických osôb sa registruje na obvodnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia.
Okrúhly stôl s právnou subjektivitou by sa mohol stať riadnym členom Svetového kongresu Rusínov a Svetovej rady Rusínov, namiesto ROS a Slovenskej asociácie rusínskych organizácií (SARO).
2. Druhou možnosťou na konštituovanie Okrúhleho stola je vytvorenie platformy bez právnej subjektivity, v tom prípade by sa však pre Okrúhly stôl mal vypracovať štatút, resp. pravidlá jeho fungovania.
Okrúhly stôl bez právnej subjektivity nebude môcť byť členom Svetového kongresu Rusínov a Svetovej rady Rusínov.
Celoslovenská rusínska reprezentácia by sa mohla kreovať viacerými spôsobmi:
1. na úrovni Okrúhleho stola by sa zvolili stáli oficiálni zástupcovia,
2. reprezentácia by sa striedala na princípe pravidelnej rotácie,
3. reprezentácia by sa určovala ad hoc pre riešenie konkrétnych otázok, tj. Okrúhly stôl by poveril konkrétnych ľudí jednať v konkrétnych otázkach, napr. cirkevných s arcibiskupským úradom a pod.,
4. za oficiálnych reprezentantov automaticky považovať členov Výboru pre ľudské práva Rady vlády SR ex offo (momentálne sú to J. Lipinský a J. Kaliňák), pretože títo dvaja funkcionári sú vládou uznanými zástupcami,
5. alebo kombináciou uvedených spôsobov.
M. Pilip ďalej navrhol, aby rusínski zástupcovia vo Výbore pre národnostné menšiny Rady vlády SR (J. Lipinský a J. Kaliňák) postúpili pred každým rokovaním výboru materiály na pripomienkovanie Okrúhlemu stolu a jeho prostredníctvom aj členským organizáciám. Tým sa dosiahne, že pri presadzovaní rusínskych záujmov na vláde budú mať za sebou konkrétnu podporu od rusínskych aktivistov. Po rokovaní výboru aby zas J. Lipinský a J. Kaliňák postúpili výsledky rokovania výboru Okrúhlemu stolu, aby bola spätná väzba a lepšie možnosti pre prípravu ďalších krokov.
Prioritou by každopádne mala byť snaha o dosiahnutie legislatívnej zmeny, resp. zriadenie vládou uznaného splnomocnenca pre Rusínov, tak ako to navrhol P. Medviď.
K ďalším bodom podľa pozvánky sa nerokovalo pre nedostatok času a tieto budú prerokované na nasledujúcich zasadnutiach.
ZÁVERY:
Prítomní účastníci sa zhodli, že spôsob rusínskej reprezentácie prostredníctvom jedného občianskeho združenia (ROS) je neefektívny a nesprávny, nakoľko sú si občianske združenia rovné, navyše ROS nezastupuje všetkých Rusínov ani profesionálnych pracovníkov v múzeu, divadle, školách a pod.
Preto sa prítomní účastníci zhodli na potrebe zriadiť celoslovenskú platformu na princípe okrúhleho stola, ktorá by zastrešovala právnické osoby pôsobiace v rusínskom hnutí vrátane profesionálnych inštitúcií – občianske združenia, školy, kultúrne ustanovizne, podnikateľské subjekty atď., ale aj fyzické osoby – významných jednotlivcov, ktorí sú pre rusínske hnutie potrební, aby sa tak zabezpečila vzájomná informovanosť a stanovovanie spoločných cieľov.
Táto platforma bude pôsobiť ako celoslovenský koncepčný a koordinačný orgán v rusínskom hnutí, bude podporným orgánom pre rusínskych zástupcov vo Výbore pre národnostné menšiny Rady vlády SR a bude pôsobiť aj ako reprezentant Rusínov voči politickým predstaviteľom Slovenskej republiky a na medzinárodnej úrovni.
Tiež je potrebné vyvinúť snahu na dosiahnutie zriadenia vládneho splnomocnenca pre Rusínov.
Nasledujúce zasadnutie Okrúhleho stola sa uskutoční 1. decembra 2012 v Prešove. Účastníkom bude doručená pozvánka.
ÚLOHY:
1. Zaslať J. Kaliňákovi zoznam rusínskych občianskych združení a organizácií, ktorých zástupcovia budú pozvaní na nasledujúce zasadnutie Okrúhleho stola.
Plní: I. Bandurič
Termín: neodkladne
2. Zaslať J. Kaliňákovi návrh programových cieľov pre otvorenie pripomienkového konania, ktoré sa prerokujú 0l.12.2012 oko hlavný bod rokovania za Okrúhlym stolom.
Plní: I. Bandurič
Termín: neodkladne
3. Spracovať tlačovú správu.
Plní: P. Medviď
Termín: neodkladne
Zapísal: Milan Pilip
V Prešove dňa 13. októbra 2012