Prešov – Bratislava, 20. 1. 2022

Dňa 20. januára 2022 boli Štatistickým úradom Slovenskej republiky zverejnené výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, z ktorých poznáme presné údaje o tom, koľko obyvateľov sa prihlásilo k jednotlivým národnostným menšinám a koľko obyvateľov pokladá iný ako slovenský jazyk za svoj materinský jazyk.

Bolo to prvé sčítanie, pri ktorom sa obyvatelia Slovenskej republiky mohli hlásiť aj k druhej národnosti. Zároveň bola realizácia kampane pred sčítaním zložitejšia, keďže aj túto našu aktivitu obmedzila pandémia a nebolo možné organizovať podporné podujatia.

K rusínskej národnosti sa prihlásilo ako jedinej 23 746 ľudí, ďalších 39 810 obyvateľov si ju uviedlo ako svoju druhú národnosť, čo spolu predstavuje 63 556 osôb, ktoré sa prihlásili k tejto národnosti. Rusínsky jazyk si ako svoj materinský uviedlo 38 679 obyvateľov Slovenska.

K výsledkom sčítania sa svojím tlačovým vyhlásením vyjadril predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, ktorý zastrešoval celú kampaň pred SODB 2021:

„Sčítanie obyvateľov sme v rusínskej komunite považovali za dôležitý medzník, avšak aktivity sme k tomu smerovali nielen posledné mesiace, ale počas celého obdobia desiatich rokov od posledného sčítania.

Rusíni realizovali historicky najväčšiu kampaň s presahom do zahraničia, a tak môžeme označiť kampaň za dôležitú i v európskom meradle.

Po dnešnom dni vidíme prvé výsledky sčítania, ktoré nám priniesli zaujímavé informácie. Vieme pomenovať niekoľko pozitívnych faktov, ale aj negatívnych trendov. Jednoznačným pozitívom je spomínaná kampaň a angažovanosť množstva aktivistov i verejne známych osobností. Patrí im preto veľká vďaka za ich záujem a otvorenosť. Na Slovensku môžeme stále viac otvorene a verejne rozprávať o rusínskej otázke, ktorá aj vďaka narastajúcemu počtu príslušníkov tejto menšiny nie je tabuizovaná.

Druhé pozitívum je kumulatívny výsledok, 63 556 ľudí, ktorí si uviedli rusínsku národnosť ako primárnu, či sekundárnu. Výsledkami sčítania sa po zverejnení detailnejších údajov budeme zaoberať aj v analýze, avšak už aj teraz vieme sledovať určité negatívne trendy, ktoré súvisia s asimiláciou.

Čoraz menej mladých ľudí používa rusínsky jazyk v praxi, čo sa odrazilo aj na poklese počtu obyvateľov, ktorí uviedli ako materinský jazyk rusínsky. Druhým faktom je, že rusínsku národnosť si zapísal väčší počet obyvateľov až ako druhú, čo tiež korešponduje s určitými trendami v našej spoločnosti.

Je preto otázne, i keď aktuálne bezpredmetné, aký výsledok by prinieslo sčítanie pre Rusínov v prípade, že by bola otázka o národnosti len jedna, ako to bolo v predošlých sčítaniach.

V ďalšej etape bude pre nás každopádne veľmi dôležité, aby štatistické údaje získané zo sčítania boli aj korektne interpretované a nestali sa nástrojom politických záujmov. Preto aj zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny budú jednoznačne participovať pri kreovaní modelu interpretácie výsledkov z pohľadu národnostnej otázky.

Na záver ostáva poďakovať vám, Rusíni, že cítite potrebu nielen vnímať odkaz predkov, ale aj ho odovzdať ďalším generáciám.”